loela

"Nemá cenu ti to hovoriť, si budeš zo mňa robiť iba srandu. Ako vždy."

"Myslíš?"

"Nepoznám ťa :)."

Hm, tak on ma nepozná.

Táto veta sa postarala o poriadnu rezonanciu v mojich ušiach. Nezachránil to ani smajlík na jej konci. 

Tak teda dovol ,miláčik, aby som sa ti predstavila. Som tvoja bývalá.  Tá, ktorú si miloval. Tá pre ktorú si bol všetko. Áno, aj tá pre ktorú si plakal, keď napokon odišla.

Zoznámili sme sa spolu na jar. Ideálne obdobie na začiatok vzťahu, postupne sa rozvíja  spolu s prírodou. Mala som vtedy sladkých 16, ty o 7 viac. Až po uši zaľúbená  som neváhala využiť všetky zbrane, tak ako je to dovolené iba v láske a vojne. Neviem síce ako, ale zabralo to. Bola som tvoja. Iba tvoja. Vtedy si bol pre mňa dobrý úlovok, veľká ryba v sieti a tak som zatiahla. Neváhala som ti darovať hocikedy všetky pocity nehy a slasti, neskôr som sa naučila aj ja z nich  si vziať. Všetky tie vášnivé bláznovstvá  na lavičkách v parkoch, kinách, či centre mesta. Nerobili sme si nič s poburujúcich pohľadov okolia, mali sme oči len pre seba. A nielen oči.  

Čoskoro prišlo leto, poriadne horúce.  A nebolo to iba z našich rozpálených tiel. Zamilovanosť sa vytrácala a my sme začali horieť láskou. Dostavila sa aj prvá prekážka- mesačné odlúčenie, naše mesto mi bolo akosi primalé a tak som na čas odišla.  Keď som sa vrátila bolo zrazu všetko iné. . ..

Prichádzala totiž  jeseň.  Listy padajúce zo stromou mi definitívne zhodili okuliare zvané Zamilovanosť. Chcela som všetko napraviť, no ty si si bol všetkým príliš istý. Už dávno som nebola 16-ka, ktorá sa nechala s radosťou nahovoriť na každé bláznovstvo, mala som totiž 17. Karta sa začínala obracať. Už som nechcela sa iba rozdávať, chcela som sa nechať dobíjať. Ty si však túto zmenu nepostrehol. Ako vravím, bol si zahladený istotou. 

Kým si si všimol, že náš vzťah sa rúca, prišla zima. A ja som už ostala chladná. Snehová kráľovná. Posadnutá nezávislosťou, sebestačnosťou...... Náš vzťah sa rozbil ako kocká ľadu. Žiaden vianočný zázrak sa nekonal. Žiaden Happy-ending.

A ty ma po tom všetkom nepoznáš.  Tú ktorú si kedysi miloval. Tú pre ktorú si bol všetko. Áno aj tú, pre ktorú si plakal, keď  napokon odišla. To si bol  azda po celý čas slepý? Ja som sa iba menila  rýchlosťou svojho veku, inak som rovnakou ostala, ale to ti je už jedno. 

A máme tu znova jar.  Ľadová královnej sa roztopila už pred rokom. Presne vtedy, keď povedal, že ju nepozná. Vtedy  však nemala silu mu to povedať. Sama nevládala sa rozpamätať na príbeh lásky.  V spomienkach znova prežíva....